Jennifer Bajanová, IX. B

3.2.2019

Infekcia iného druhu

Keď človek si nechá "zasadiť" do tela infekciu odlišnosti, aj keď premena (nájdenie seba) častokrát bolí ale pomaličky keď sa to začne "rožširovať po tele", človek infekciu prekoná, stane sa silnejším, samým sebou, pochopí čo má, zdokonalí. Báseň je o rovnosti ľudí, o dôležitosti byť samým sebou, o sebarozvoji o a prekážkach počas cesty k cieľu.

 

Žiara hviezd, ktorá nie je od svetlušiek silnejšia,

Čiary, ktorými sú pospájané, no len v našich očiach,

Vety ktoré počujeme len my v ušiach,

ale žiadna z nich nie je pilnejšia.

Sú si rovné, začali tam isto s osudom ktorí majú.

Ako aj ľudia

ktorí ale v sebe si pochybnosti budia

od útleho veku, mier v hlave si nedoprajú.

Každý sme iný ,ale všetci sme si rovní!

Nikto nie je viac ani menej,

všetci máme tých istých 24 hodín do dňa,

máme právo na chybu,

všetci sme len ľudia.

Rovnako sme začali, no aj tak rozdielni sme,

možno iný kratšie v hre,

niektoré veci nesmie,

neskôr veciam porozumie,

alebo nikdy aký dar má sa nedozvie.

Jeden možno vie kresliť krajšie ako druhý,

ale má krajší hlas ako prvý.

Váhy sú vyrovnané týmto.

Jeden je hrdý na to,

druhý ani nevie, že má dar v hlase,

preto sa cíti, že je menej a bude v nesúhlase

že sme si rovní,

či kvôli pohľade na niekoho dvadsiaty level.

No za to nie je ako on menej

ani ty nechci byť ako iní,

buď skratka ty!

Začni tam kde si, s tým čo máš,

sprav najlepšiu podobu zo seba

nech sú hrdé hviezdy na teba,

lebo nie si menej ale ani viac.

Ty si ty,

so svojim darom vo vnútri.

Dokážeš všetko čo len chceš,

možno to nebude v tomto živote,

možno musíš vedieť viac ako čo vieš,

možno to ešte nevieš kvôli čiernote,

ktorú nasávaš alebo si pestuješ v hlave,

ktorú ale nesmieš nechať vyhrať,

nesmieš zapadnúť len tak v dave,

neboj sa, v poriadku je aj prehrať.

Hlavné je , že vstaneš

a ďalej bojuješ.

ďalej svetu ukazuješ,

všetko zlé zo života mažeš.

Nebude to ľahké, nebude to za deň

no ty si stále ver, lebo nemáš dôvod nie,

neuspokoj sa len s tým čo dobre znie,

ale čo ním naozaj je,

investuj do ľudí čo sú toho hoden.

Buď ty,

lebo ty si úžasný,

lebo si výnimočný,

buď od ostatných iný,

odstrihni od seba zlé bez pocitu viny,

lebo nemusíš byť tam kde nie si šťastný.

Aj keď v teba nikto nebude veriť

neznamená, že to čo robíš je zlé,

Stačí že ťa to robí šťastným, iní sa musia s tým zmieriť,

Každý počas sebabudovania niekde začal,

každý počas cesty padal,

musím ti povedať, že všetko sa deje pre niečo,je tak jak má byť,

všetko ti len pomáha dosiahnuť čo chceš.

Neprestávaj ďalej sniť,

ak to nikomu neubližuje ,všetko smieš!

Nenechaj inými znižovať tvoju osobu

ty si kým si, oni tiež,

s tým rozdielom ,že tí v sebe pestujú zlobu

zatiaľ čo ty si ideš svojou cestou, drieš,

počúvať ich nesmieš,

ani si to pri srdce brať,

alebo sa kvôli tomu na nich hnevať,

len kráčaj ďalej, stúpaj dušou vyššie,

tam už ich na teba nebudú siahať ich reči,

bude to v tvojej hlave zmysel mať,

nikomu viac ako tebe nebude záležať na tom kým sa chceš stať,

koho časti si stratil počas života a ideš znova nájsť,

a prináša to krásne veci,

keď napokon budeš stále vo vyššom levely svojej osoby,

aké, zistíš sám, ber to ako motiváciu, bude to nad zlato,

zistíš aj, že všetok ten boj stál za to,

dívať sa budeš späť na tie pokroky dojato,

ako ďaleko si už zašiel,

čo všetko si po tej ceste našiel.

 

---

Nesprávny smer

 Boli sme spolu po pol roku vonku,

 zhodou okolností sme skončili pri bongu.

 Pomaly sme začali, piko s trippom miešať,

 nevedomá v oblakoch začala som lietať.

 Zrazu som nevedela, čia vlastne som,

 sen bol dňom a deň bol snom.

 Orol letí vysoko, mu nevadí, že spadne,

 o pol piatej v posteli, ležím a som na dne.

 Odišiel brat, sestra aj mama,

 zrazu som bola úplne sama.

 Len obal mysle, bezduchý tieň,

 nebol to dobrý nápad, dnes to už viem.

 Do jednej vonku, podávali piko,

 bolo to aj vidno – čiernobiele triko...

 Nikto nemal záujem, niečo so mnou riešiť,

 každý mi vravel „ty sa choď už liečiť“...

 Nemala som síl, zas odznova začať,

 došiel dobrý nápad cez fľašu to ťahať.

 Všetko bolo zlé a zároveň fajn,

 na zemi som musela začať hľadať raj.

 

 Katrin Monová, IX. ročník

---

 

V celoslovenskej lierárnej súťaži Cena Andreja Chudobu vyhlásenej Základnou školou Pukanec v spolupráci s MŠ SR, obcou Pukanec a MO MS získala ocenenie žiačka 8. ročníka Silvia Szabóová. Hlavnou témou súťaže bolo napísať ľubovoľný literárny útvar s ľubovoľnou tematikou.

 

Na krídlach fantázie

Zvony (poviedka)

 

         Dnes ráno vstal skôr ako obyčajne. Chvíľu sa nervózne prechádzal po izbe, potom si sadol na posteľ a s hlavou v dlaniach premýšľal. Z vedľajšej izby bolo počuť kvapkanie vodovodného kohútika. Za ten čas, čo tu býva, si už na to zvykol, ale dnes ho podobné zvuky privádzali k šialenstvu. Kvap. Znovu vstal a prešiel k oknu. Videl ranný asfalt ulice, autá a autobusy, zhon ľudí, jasné kvety, kostolnú vežu s holubmi a autobusovú zastávku. To všetko poznal. Bol maliar. Mesto maľoval v lete s čiernym asfaltom a s usmiatymi ľuďmi, v zime s cencúľmi na rímsach domov a so spiacimi holubmi. Bol dobrý maliar. Jeho obrazy však nikto nekupoval. Všetky viseli tu v izbe. Každý z nich bol vlastne oknom, pohľadom do toho istého a vždy iného mesta. Kvap. Siahol na otlčený vodovodný kohútik a pustil vodu. Vzal žiletku a začal sa holiť. Zvoňte, zvonky, zvonky, zvoňte, prizvoňte nám krásny sen, nech vládzeme prežiť tento deň...

         Slnko lenivo stúpalo a nepokoj rástol. Prešiel ku dverám, nazrel von a potom sa zahľadel na obrazy. Sedem obrazov – sedem dlhých rokov. Začal ich jeden po druhom zvešiavať a klásť na seba. Zdalo sa mu, že na chodbe začul kroky. Priložil ucho na dvere a počúval. Niekto si nahlas spieval. Zvoňte, zvonky, zvonky, zvoňte… No konečne. štrngot kľúčov a škripot zámky. Dnu vošiel chlap v uniforme a povedal: „poď“. Šiel, v ruke obrazy. „To si namaľoval ty“? „Áno“. „Prečo sú všetky rovnaké“? Neodpovedal. Prešli dlhou tmavou chodbou, za mrežami doprava. Ďalšie mreže. Vtisol ho do veľkej haly, kde naňho už čakali. Priniesli mu oblek, pekne zabalený v papierovom vreci, peniaze, čo tu zarobil a odporúčanie do fabriky, ktorú z okna nevidel.