27. januára si pripomíname „Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu“.
Tento deň bol v novembri 2005 na základe rezolúcie Organizácie spojených národov (OSN) vyhlásený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz sovietskou armádou v januári 1945. Dňa 27. januára 2021 uplynulo presne 76 rokov od tejto udalosti.
Vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim sa natrvalo stal symbolom holokaustu a ďalších zločinov, ktoré spáchalo hitlerovské Nemecko. Najväčšia nacistická továreň na smrť vznikla na jar 1940. Pôvodný tábor bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944.
Po vstupe Červenej armády na územie dnešného Poľska začali Nemci s postupnou likvidáciou a evakuáciou tábora. Vraždenie Židov napriek tomu pokračovalo až do novembra 1944. V rovnakom čase sa nacisti zbavili väčšiny väzňov, ktorí obsluhovali plynové komory a krematóriá.
V plynových komorách tábora zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport Židov zo Slovenska, s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý bol vypravený z Popradu dňa 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu. V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov. Na jeseň 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska sem smerovali ďalšíe transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 prináležali k Maďarsku. Za bránami tohto tábora zavraždili celkovo približne milión Židov.
Značnú pozornosť venovali nacisti zahladzovaniu stôp po svojich zločinoch. Odvážali majetok ulúpený deportovaným Židom, rozoberali drevené baraky, zasypávali jamy s popolom zo spálených tiel a ničili písomné záznamy.
Definitívny rozkaz na opustenie tábora bol vydaný 17. januára 1945. Asi 56 000 väzňov bolo vyhnaných do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchenwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentrákov. Počas týchto tzv. pochodov smrti bolo približne 15 000 väzňov zastrelených dozorcami alebo zomrelo v dôsledku chladu a vyčerpania. V dňoch 20. a 26. januára 1945 vyhodili Nemci do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory. V táborovom komplexe pritom stále zostávalo vyše 8000 väzňov. Väčšinou boli natoľko zúbožení, že ich nezaradili do transportov, zatiaľ čo zvyšným sa podarilo ukryť pred evakuáciou. Nachádzali sa medzi nimi aj deti a nemluvňatá, ktoré sa narodili v koncentráku. Nacisti chceli všetkých zavraždiť, ale v dôsledku chaosu a dezercií strážnikov ich zabili asi 700. Preživší väzni dokázali v tejto situácii zorganizovať svojpomocnú zdravotnú starostlivosti a distribúciu oblečenia a potravín z otvorených skladov. Súčasne prichádzali do tábora ľudia z okolitých obcí. Niektorí preto, aby sa ujali opustených sirôt, ale väčšinou iba rabovali cennosti, ktoré Nemci nestihli odviezť.
Okolo 15. hodiny v sobotu 27. januára 1945 vstúpili do komplexu Auschwitz-Birkenau prví sovietski vojaci, príslušníci 60. armády 1. ukrajinského frontu. Krátko po nich dorazili do tábora sovietske a poľské filmové štáby. Vďaka nim sa celý svet dozvedel úplnú pravdu o osvienčimskom pekle.
Zdroj: Ústav pamäti národa
Foto zdroj: www.auschwitz.org
Video zdroj: schindler's list trailer https://www.youtube.com/watch?v=JdRGC-w9syA