Kde bolo tam bolo...bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom vládla múdra kráľovná a jej radcovia. Týmito slovami sa začala tohtoročná slávnosť, na ktorej boli naši "najmenší" prijatí do "cechu žiackeho". Rodičia, mladší žiaci, ba dokonca i predškoláci prišli prváčikov povzbudiť, aby sa im napokon aj ten žiacky sľub podaril zložiť. V tomto kráľovstve žili aj šikovní remeselníci, ktorí dokázali čo-to vyrobiť: jeden šil čižmy(obuvník), druhý plietol koše(košikár),ďalší pracoval s hlinou(hrnčiar), iný zas vedel šiť krásne šaty(krajčír) a napokon remeselník, ktorý precestoval s drôtom takmer celý svet, preto ho volali drotár. Prváci šli na "skusy" ku každému remeselníkovi, aby sa niečomu užitočnému od nich priučili. Gombíky aj slabiky, kladina i košíky, rozbitý džbán i čísla, no aj zaväzovanie šnúrok a veľká čižma. S drotárom jazykové bariéry "zdolané" a od každého remeselníka za odmenu, časť zo žiackeho erbu. Školský parlament(múdri radcovia) erb zloží a ďalšia časť všetkých dojíma, lebo práve pani riaditeľka(naša kráľovná) veľkou ceruzkou pasovanie prvákov začína. Krásne imatrikulačné čiapky a sľub ,že MY prváci budeme poslúchať. V ruke diplom, drobná sladkosť a hrdý prvácky úsmev na perách. Ostáva im ešte popriať : "Prváci držte sa, a nech sa vám darí!"